Geryon.org
Psychológia
Psychológia
-
Psychológia, jej definovanie, miesto v systéme vied, psychologické metódy
-veda o psychike, duši (psyché = duša, logos = slovo)
-pojmom duša sa už od stredoveku rozumela nehmotná substancia, ako nositeľka života a duševného diania
-patrí medzi hoministické vedy = vedy o človeku
-materializmus – celý svet má hmotnú podstatu, odmieta pojem duše, psychika je osobitná vlastnosť vysoko organizovanej hmoty
-idealizmus – jestvujú dve podstaty – hmotná a duchovná – telo a duša
-psychika, ktorú psychológia študuje, sa prejavuje na dvoch úrovniach :
a) prežívanie – dostupné samotnému človeku pri sebapozorovaní, kedy si uvedomuje svoje myšlienky, spomienky, pocity, alebo kedy plánuje svoju činnosť = vnútorný svet človeka
-základné kategórie prežívania: obsahy (vnemy, predstavy, myšlienky ), city a snahy
-predmetom prežívania môže byť vonkajší svet, stav vlastného organizmu, stav vlastnej mysle
-vedomé prežívanie ( človek si uvedomuje, že zážitky patria k jeho „ja“- sú vlastné )
-nevedomé prežívanie ( neuvedomuje si svoje prežívanie, alebo si neuvedomuje jeho príčinu, ši súvislosti )
-zážitky sa delia na poznávacie a citové alebo na myšlienky (idey) a dojmy (impresie)
b)správanie – súhrn všetkých vonkajších, pozorovateľných prejavov človeka, ktoré sú tým prístupné aj iným
-odpoveď organizmu na zmeny v jeho okolí
-prejav prispôsobenia organizmu alebo osobnosti prítomným a budúcim podmienkam
-môže byť vyvolané i spomienkou na minulé alebo predpokladom do budúcnosti
-aktivity, ktoré môže pozorovať iná osoba alebo, ktorú môžu zaznamenať prístroje
-kategórie správania : konanie (jednorázové – úkon, akt a dlhodobé – činnosť )
reč
výraz ( mimický a pantomimický )
psychické procesy: pozornosť / pocity vnímania / predstavy, pamäť, fantázia / myslenie, reč / emócie, city / motivácia, snahy, vôľa
Vývin psychiky ( socializácia a individualizácia ), vplyv prostredia a dedičnosti
psychológia – sústava vedných disciplín, ktoré sa zaoberajú štúdiom psychiky, vedou o prežívaní a správaní živých bytostí
vývoj – proces objavovania istých znakov, javov, proces ich rastu a zmeny od jednoduchšie k zložitejšiemu
vývin – odohrávanie obdobných procesov s indivíduom – človekom na biologickej a psychologickej rovine
vývin psychiky - proces zmien v psychike, ktoré sa uskutočňujú v čase a v ich dôsledku sa prežívanie a správanie dostáva na kvalitatívne vyššiu úroveň
- jej dve podstaty sú:
a)socializácia
-ľudský jedinec si v období vývinu osvojuje rozličné vedomosti, postoje, pravidlá a zvyklosti správania platné v spoločnosti, v ktorej žije ( uskutočňovaná je výchovou a sebavýchovou )
b)individualizácia
-každý jedinec sa stáva sám sebou, s nikým iným nezameniteľnou individualitou
dedičnosť
-faktor zohrávajúci dôležitú úlohu pri vývine
-prenášanie istých znakov z rodičov na ich potomkov
-súbor génov = faktorov sa nazýva genotyp
-dieťa nededí priamo nejakú vlastnosť, nejaký znak od svojich rodičov, ale dedí len faktory, ktoré riadia vznik a vývin týchto znakov a vlastností
prostredie
-faktor zohrávajúci dôležitú úlohu pri vývine
-súhrn všetkých vonkajších činiteľov, ktoré pôsobia na jedinca a jeho vývin (cieľavedomo, systematicky, náhodne)
-súhrn všetkých podnetov, ktoré jedinec príma od počatia po smrť
-„dajte mi dieťa do 5 rokov a ja vám z neho vychovám, čo chcete – génia, umelca alebo vraha“
-prostredie zasahuje do vývinu individuálnych odlišností nielen veľkosťou svojich faktorov, ale najmä časom ich pôsobenia
-príklad: Fridrich II , že reč, ktorou deti začnú hovoriť ...
Učenie a druhy učenia. Pamäť
-v širšom slova zmysle nadobúdanie, obohacovanie individuálnej skúsenosti počas vývinu jedinca
-v užšom slova zmysle cieľavedomá a systematické nadobúdanie vedomostí, návykov a zručností, či foriem správania
-v psychológii je to relatívne permanentná zmena v správaní, vyplývajúca zo skúseností
formy učenia a) habituácia – prispôsobenie sa podnetu
b) asociačné – zahŕňa náučný vzťah medzi udalosťami = vytváranie istých druhov spojení medzi podnetmi, udalosťami, formami správania, ktoré vedú k riešeniu situácie
intelektuálne učenie – človek, žiak si osvojuje vedomosti
motorické učenie – osvojovanie si zručností a návykov = tanec, korčuľovanie, ...
sociálne učenie – človek si osvojuje spôsoby správania sa v spoločnosti, v rozličných situáciách, čiže isté zvyklosti, pravidlá správania
mimovoľné učenie – nastáva bez priameho vôľového úsilia alebo motivácie učiť sa
imitačné učenie – pomocou napodobňovania
-výsledky pri učení väčšinou však získame vďaka tréningu a praxi
pamäť = schopnosť, proces prijímania , ukladania a vybavovania minulých zážitkov a skúseností
-funkciou pamäti je uchovávanie informácií na základe ich výberu, porovnávania, uskladňovania, vyhľadávania a vybavovania
-širšie poňatie pamäti predstavuje všetku uchovávanú skúsenosť zasahujúcu do psychickej činnosti
-v užšom zmysle je to schopnosť vedomej reprodukcie určitej skúsenosti
podľa jednotlivých senzorických analyzátorov- zraková, sluchová, chuťová ... = zmyslová
podľa typov podnetov - pamäť na mená, čísla, tváre, orientačná pamäť ...
empirická (skúsenosť) - ukladáme si svoje zážitky
reproduktívna - zameraná na vedomosti
ultrakrátka = senzorická - v telefónnom zozname vyhľadáme číslo, vytočíme ho a v zápätí zabudneme
krátkodobá - informácie pretrvávajú niekoľko desiatok sekúnd a kódujú sa na vstupe do dlhodobej pamäti, kde sa môžu uchovávať aj po celý život
mechanická - vytvárame spojenia medzi prvkami bez vzájomného vzťahu či významu pomocou opakovania
logická - predpoklad porozumenia vzájomných súvislostí
motorická - využívame pri osvojovaní si pracovných zručností, pri športe, tanci ...
verbálna - slúži na uchovávanie slovných informácií
názorná - pamäť na ľahšie vnímanie informácie o predmetoch a javoch
Osobnosť, typy osobnosti, črty osobnosti a schopnosti
-sebaregulujúci systém individuálne, jedinečne kombinovaných psychických charakteristík, ktoré sa utvárajú individuálne, jedinečne v jednote dedičného a získaného a ktoré fungujú v systéme vonkajších vzťahov u konkrétneho jedinca
-od gréckych lekárov Hippokrata a Galena pochádza typológia štyroch temperamentov závisiacich od prevládania telesných tekutín v organizme: krv, hlien, žlč, čierna žlč
a/ sangvinik - živosť, pohyblivosť, striedanie nehlbokých citových vzplanutí
- veselý, optimistický, spoločenský
b/ cholerik - výbušná povaha, ťažko sa ovláda, silné emocionálne reakcie
- neprispôsobivý, netolerantný
c/ flegmatik - pokojný, málo výrazný prejav citových reakcií
- racionálne premýšľa, spoľahlivý, nepodlieha náladám
d/ melancholik - uzavretý, nesmelý, depresívnejší
- horšie prispôsobivý, trvácne city
C. G. Jung - introvert – uzavretý, bohatý vnútorný život, menej komunikuje s okolím, nespoločenský
- extrovert – veľmi spoločenský, ľahko nadväzuje kontakty, je povrchnejší
H. Eysenack – neuroticizmus = reagovať neuroticky = úzkostne, podráždene, nepokojne, sebaneisto
E. Spragner – človek – teoretický, praktický, estetický, sociálny, mocenský, náboženský
Črty – zistiteľné tendencie k akcii = umožňujú nám predvídať správanie a prežívanie človeka, ktorému pripisujeme patričnú črtu (majú ráz trvalej charakteristiky)
Schopnosti – osobné predpoklady na vykonávanie určitej činnosti, ktoré tejto činnosti zodpovedajú a zabezpečujú jej úspešnú realizáciu
delia sa na: 1.) rozumové (inteligencia)
2.) špeciálne - verbálne (rečové) – schopnosť vyjadriť sa, rozumieť vzťahom, vyjadreným slovám
- priestorová predstavivosť- súhrn priestorovej orientácie, vizualizácie, kinetickej predstavivosti - numerická – zaobchádzanie s číslami v rámci matematických úkonov
- percepčná – schopnosť rýchleho a presného postrehu
- pamäťové – schopnosť vybavenia si ...
- psychomotorické – vyžadujú si diferencované, koordinované zaobchádzanie s nástrojmi a prístrojmi - umelecké – literárne, hudobné, výtvarné, vedecké
inteligencia – všeobecná schopnosť, ktorá je predpokladom na primerané prispôsobenie sa situácii, kde nevystačíme so skúsenosťou
tvorivosť - niektorí hovoria, že je súčasťou inteligencie
- iný hovoria, že je samostatnou schopnosťou alebo formou inteligencie
- hovorí sa o takzvanom jednofaktorovom modeli = g-faktor
viacfaktorovom modeli ( inteligencia ako súbor navzájom funkčne málo súvisiacich rozumových schopností, ktoré sa v jej štruktúre vyskytujú, uplatňujú)
- inteligencia ako schopnosť má totiž v populácii tú vlastnosť, že jej výskyt sa riadi zákonitosťami tzv. normálneho rozloženia
- na vyjadrenie úrovne intelektových schopností používame inteligenčný kvocient = IQ
mentálny vek
IQ = –––––––––& amp;#8211;–– .100
fyzický vek
- nadanie - súhrn vlôh či schopností pre určitú činnosť
- vzniká interakciou zrenia genotypických vlôh s vývinovým podnecovaním ich rozvoja a uplatnením vplyvov prostredia
debilita – ľahší stupeň mentálnej retardácie; ľahká, stredne ťažká, ťažká; prejavom je oslabená schopnosť narábať s abstraktnými pojmami; znížená chápavosť; zhoršený úsudok a neschopnosť korekcie; ľahko ovplyvniteľný; znížená kapacita pamäti; prvé príznaky už v predškolskom veku; 50-69
imbecilita – stredne ťažká úroveň mentálnej retardácie; obmedzená vzdelávateľnosť; slovné prejavy chudobné o bežné pojmy; poruchy výslovnosti; porucha zjavnejšia už od malička; neobratní; neschopní čítania a písania; vedia si osvojiť hygienické návyky, nesamostatní; 20-49
idiotia – najťažší stupeň mentálnej retardácie; chôdza a reč v šiestom roku; neartikulovaná reč; umiestnený v ošetrovacích ústavoch doživotne; do 20
sociálna slabomyseľnosť – znížená úroveň inteligenčných schopností v dôsledku nedostatočného podnecovania zo strany sociálneho prostredia
Zmysly, city, predstavy
-život človeka určujú primárne hodnoty ( Freud – túžba po slasti, Adler – túžba po moci, Frankl- túžba po zmysle )
emócie – prežívanie vzťahu človeka k veciam a javom okolitého sveta, k sebe samému, k svojmu konaniu, k iným ľuďom
city – trvalejšie emócie spojené s vyššími potrebami (medziľudské vzťahy, pocit myslenia, pocit prežívania krásy, ... )
-city aj emócie majú výraz v mimike a pantomimike, v intenzite hlasu, ...
-prejavy citov : smiech, plač ...
funkcie citov
-systém signálov
-činná stránka osobnosti človeka
-krátko – alebo dlhodobé motívy činnosti
-majú regulujúcu funkciu
znaky citov
-základ súvislosti prežívania
-presahujú z vedomia do nevedomia a naopak
-univerzálne
-prejavujú sa bohatstvom kvalít
-meniteľné a labilné
-veda o psychike, duši (psyché = duša, logos = slovo)
-pojmom duša sa už od stredoveku rozumela nehmotná substancia, ako nositeľka života a duševného diania
-patrí medzi hoministické vedy = vedy o človeku
-materializmus – celý svet má hmotnú podstatu, odmieta pojem duše, psychika je osobitná vlastnosť vysoko organizovanej hmoty
-idealizmus – jestvujú dve podstaty – hmotná a duchovná – telo a duša
-psychika, ktorú psychológia študuje, sa prejavuje na dvoch úrovniach :
a) prežívanie – dostupné samotnému človeku pri sebapozorovaní, kedy si uvedomuje svoje myšlienky, spomienky, pocity, alebo kedy plánuje svoju činnosť = vnútorný svet človeka
-základné kategórie prežívania: obsahy (vnemy, predstavy, myšlienky ), city a snahy
-predmetom prežívania môže byť vonkajší svet, stav vlastného organizmu, stav vlastnej mysle
-vedomé prežívanie ( človek si uvedomuje, že zážitky patria k jeho „ja“- sú vlastné )
-nevedomé prežívanie ( neuvedomuje si svoje prežívanie, alebo si neuvedomuje jeho príčinu, ši súvislosti )
-zážitky sa delia na poznávacie a citové alebo na myšlienky (idey) a dojmy (impresie)
b)správanie – súhrn všetkých vonkajších, pozorovateľných prejavov človeka, ktoré sú tým prístupné aj iným
-odpoveď organizmu na zmeny v jeho okolí
-prejav prispôsobenia organizmu alebo osobnosti prítomným a budúcim podmienkam
-môže byť vyvolané i spomienkou na minulé alebo predpokladom do budúcnosti
-aktivity, ktoré môže pozorovať iná osoba alebo, ktorú môžu zaznamenať prístroje
-kategórie správania : konanie (jednorázové – úkon, akt a dlhodobé – činnosť )
reč
výraz ( mimický a pantomimický )
psychické procesy: pozornosť / pocity vnímania / predstavy, pamäť, fantázia / myslenie, reč / emócie, city / motivácia, snahy, vôľa
Vývin psychiky ( socializácia a individualizácia ), vplyv prostredia a dedičnosti
psychológia – sústava vedných disciplín, ktoré sa zaoberajú štúdiom psychiky, vedou o prežívaní a správaní živých bytostí
vývoj – proces objavovania istých znakov, javov, proces ich rastu a zmeny od jednoduchšie k zložitejšiemu
vývin – odohrávanie obdobných procesov s indivíduom – človekom na biologickej a psychologickej rovine
vývin psychiky - proces zmien v psychike, ktoré sa uskutočňujú v čase a v ich dôsledku sa prežívanie a správanie dostáva na kvalitatívne vyššiu úroveň
- jej dve podstaty sú:
a)socializácia
-ľudský jedinec si v období vývinu osvojuje rozličné vedomosti, postoje, pravidlá a zvyklosti správania platné v spoločnosti, v ktorej žije ( uskutočňovaná je výchovou a sebavýchovou )
b)individualizácia
-každý jedinec sa stáva sám sebou, s nikým iným nezameniteľnou individualitou
dedičnosť
-faktor zohrávajúci dôležitú úlohu pri vývine
-prenášanie istých znakov z rodičov na ich potomkov
-súbor génov = faktorov sa nazýva genotyp
-dieťa nededí priamo nejakú vlastnosť, nejaký znak od svojich rodičov, ale dedí len faktory, ktoré riadia vznik a vývin týchto znakov a vlastností
prostredie
-faktor zohrávajúci dôležitú úlohu pri vývine
-súhrn všetkých vonkajších činiteľov, ktoré pôsobia na jedinca a jeho vývin (cieľavedomo, systematicky, náhodne)
-súhrn všetkých podnetov, ktoré jedinec príma od počatia po smrť
-„dajte mi dieťa do 5 rokov a ja vám z neho vychovám, čo chcete – génia, umelca alebo vraha“
-prostredie zasahuje do vývinu individuálnych odlišností nielen veľkosťou svojich faktorov, ale najmä časom ich pôsobenia
-príklad: Fridrich II , že reč, ktorou deti začnú hovoriť ...
Učenie a druhy učenia. Pamäť
-v širšom slova zmysle nadobúdanie, obohacovanie individuálnej skúsenosti počas vývinu jedinca
-v užšom slova zmysle cieľavedomá a systematické nadobúdanie vedomostí, návykov a zručností, či foriem správania
-v psychológii je to relatívne permanentná zmena v správaní, vyplývajúca zo skúseností
formy učenia a) habituácia – prispôsobenie sa podnetu
b) asociačné – zahŕňa náučný vzťah medzi udalosťami = vytváranie istých druhov spojení medzi podnetmi, udalosťami, formami správania, ktoré vedú k riešeniu situácie
intelektuálne učenie – človek, žiak si osvojuje vedomosti
motorické učenie – osvojovanie si zručností a návykov = tanec, korčuľovanie, ...
sociálne učenie – človek si osvojuje spôsoby správania sa v spoločnosti, v rozličných situáciách, čiže isté zvyklosti, pravidlá správania
mimovoľné učenie – nastáva bez priameho vôľového úsilia alebo motivácie učiť sa
imitačné učenie – pomocou napodobňovania
-výsledky pri učení väčšinou však získame vďaka tréningu a praxi
pamäť = schopnosť, proces prijímania , ukladania a vybavovania minulých zážitkov a skúseností
-funkciou pamäti je uchovávanie informácií na základe ich výberu, porovnávania, uskladňovania, vyhľadávania a vybavovania
-širšie poňatie pamäti predstavuje všetku uchovávanú skúsenosť zasahujúcu do psychickej činnosti
-v užšom zmysle je to schopnosť vedomej reprodukcie určitej skúsenosti
podľa jednotlivých senzorických analyzátorov- zraková, sluchová, chuťová ... = zmyslová
podľa typov podnetov - pamäť na mená, čísla, tváre, orientačná pamäť ...
empirická (skúsenosť) - ukladáme si svoje zážitky
reproduktívna - zameraná na vedomosti
ultrakrátka = senzorická - v telefónnom zozname vyhľadáme číslo, vytočíme ho a v zápätí zabudneme
krátkodobá - informácie pretrvávajú niekoľko desiatok sekúnd a kódujú sa na vstupe do dlhodobej pamäti, kde sa môžu uchovávať aj po celý život
mechanická - vytvárame spojenia medzi prvkami bez vzájomného vzťahu či významu pomocou opakovania
logická - predpoklad porozumenia vzájomných súvislostí
motorická - využívame pri osvojovaní si pracovných zručností, pri športe, tanci ...
verbálna - slúži na uchovávanie slovných informácií
názorná - pamäť na ľahšie vnímanie informácie o predmetoch a javoch
Osobnosť, typy osobnosti, črty osobnosti a schopnosti
-sebaregulujúci systém individuálne, jedinečne kombinovaných psychických charakteristík, ktoré sa utvárajú individuálne, jedinečne v jednote dedičného a získaného a ktoré fungujú v systéme vonkajších vzťahov u konkrétneho jedinca
-od gréckych lekárov Hippokrata a Galena pochádza typológia štyroch temperamentov závisiacich od prevládania telesných tekutín v organizme: krv, hlien, žlč, čierna žlč
a/ sangvinik - živosť, pohyblivosť, striedanie nehlbokých citových vzplanutí
- veselý, optimistický, spoločenský
b/ cholerik - výbušná povaha, ťažko sa ovláda, silné emocionálne reakcie
- neprispôsobivý, netolerantný
c/ flegmatik - pokojný, málo výrazný prejav citových reakcií
- racionálne premýšľa, spoľahlivý, nepodlieha náladám
d/ melancholik - uzavretý, nesmelý, depresívnejší
- horšie prispôsobivý, trvácne city
C. G. Jung - introvert – uzavretý, bohatý vnútorný život, menej komunikuje s okolím, nespoločenský
- extrovert – veľmi spoločenský, ľahko nadväzuje kontakty, je povrchnejší
H. Eysenack – neuroticizmus = reagovať neuroticky = úzkostne, podráždene, nepokojne, sebaneisto
E. Spragner – človek – teoretický, praktický, estetický, sociálny, mocenský, náboženský
Črty – zistiteľné tendencie k akcii = umožňujú nám predvídať správanie a prežívanie človeka, ktorému pripisujeme patričnú črtu (majú ráz trvalej charakteristiky)
Schopnosti – osobné predpoklady na vykonávanie určitej činnosti, ktoré tejto činnosti zodpovedajú a zabezpečujú jej úspešnú realizáciu
delia sa na: 1.) rozumové (inteligencia)
2.) špeciálne - verbálne (rečové) – schopnosť vyjadriť sa, rozumieť vzťahom, vyjadreným slovám
- priestorová predstavivosť- súhrn priestorovej orientácie, vizualizácie, kinetickej predstavivosti - numerická – zaobchádzanie s číslami v rámci matematických úkonov
- percepčná – schopnosť rýchleho a presného postrehu
- pamäťové – schopnosť vybavenia si ...
- psychomotorické – vyžadujú si diferencované, koordinované zaobchádzanie s nástrojmi a prístrojmi - umelecké – literárne, hudobné, výtvarné, vedecké
inteligencia – všeobecná schopnosť, ktorá je predpokladom na primerané prispôsobenie sa situácii, kde nevystačíme so skúsenosťou
tvorivosť - niektorí hovoria, že je súčasťou inteligencie
- iný hovoria, že je samostatnou schopnosťou alebo formou inteligencie
- hovorí sa o takzvanom jednofaktorovom modeli = g-faktor
viacfaktorovom modeli ( inteligencia ako súbor navzájom funkčne málo súvisiacich rozumových schopností, ktoré sa v jej štruktúre vyskytujú, uplatňujú)
- inteligencia ako schopnosť má totiž v populácii tú vlastnosť, že jej výskyt sa riadi zákonitosťami tzv. normálneho rozloženia
- na vyjadrenie úrovne intelektových schopností používame inteligenčný kvocient = IQ
mentálny vek
IQ = –––––––––& amp;#8211;–– .100
fyzický vek
- nadanie - súhrn vlôh či schopností pre určitú činnosť
- vzniká interakciou zrenia genotypických vlôh s vývinovým podnecovaním ich rozvoja a uplatnením vplyvov prostredia
debilita – ľahší stupeň mentálnej retardácie; ľahká, stredne ťažká, ťažká; prejavom je oslabená schopnosť narábať s abstraktnými pojmami; znížená chápavosť; zhoršený úsudok a neschopnosť korekcie; ľahko ovplyvniteľný; znížená kapacita pamäti; prvé príznaky už v predškolskom veku; 50-69
imbecilita – stredne ťažká úroveň mentálnej retardácie; obmedzená vzdelávateľnosť; slovné prejavy chudobné o bežné pojmy; poruchy výslovnosti; porucha zjavnejšia už od malička; neobratní; neschopní čítania a písania; vedia si osvojiť hygienické návyky, nesamostatní; 20-49
idiotia – najťažší stupeň mentálnej retardácie; chôdza a reč v šiestom roku; neartikulovaná reč; umiestnený v ošetrovacích ústavoch doživotne; do 20
sociálna slabomyseľnosť – znížená úroveň inteligenčných schopností v dôsledku nedostatočného podnecovania zo strany sociálneho prostredia
Zmysly, city, predstavy
-život človeka určujú primárne hodnoty ( Freud – túžba po slasti, Adler – túžba po moci, Frankl- túžba po zmysle )
emócie – prežívanie vzťahu človeka k veciam a javom okolitého sveta, k sebe samému, k svojmu konaniu, k iným ľuďom
city – trvalejšie emócie spojené s vyššími potrebami (medziľudské vzťahy, pocit myslenia, pocit prežívania krásy, ... )
-city aj emócie majú výraz v mimike a pantomimike, v intenzite hlasu, ...
-prejavy citov : smiech, plač ...
funkcie citov
-systém signálov
-činná stránka osobnosti človeka
-krátko – alebo dlhodobé motívy činnosti
-majú regulujúcu funkciu
znaky citov
-základ súvislosti prežívania
-presahujú z vedomia do nevedomia a naopak
-univerzálne
-prejavujú sa bohatstvom kvalít
-meniteľné a labilné
Vytlačené z: http://Geryon.org/ © 2008 Geryon.org