Povedz...

,,Povedz, že ma miluješ."

,,Milujem ťa."

Vždy som robila to, čo si chcela.
Hovorila som to, čo si chcela, obliekala som si to, čo si chcela, jedla som to, čo si chcela.
Vyzerali sme si také podobné, a pritom sme boli
také rozdielne. Nemala som rada to, čo si mala rada ty.
Milovala si bielu. Ja zas čiernu.
Vždy si sa sprchovala horúcou vodou, ja som zas
zbožňovala studenú. Ale stále som
otočila kohútik a prepla na horúcu. Voda sa mi
nepríjemne zarývala do kože, a ja som mala pocit, že mám popáleniny aspoň tretieho
stupňa.
To všetko som znášala pre teba. Vždy si
sa tešila na leto. Ako ti na slnku zhnedne pokožka. S
obavami v očiach som ti do ruky vtisla krém na
opaľovanie. Iba si sa mi vysmiala, tak som ho zahodila.
Nenávidím leto a slnko. Asi som vtedy mala niečo
povedať. Hocičo...
Bola to chyba? Že som chcela, aby si ma mala radšej?
Teraz sa prechádzam pod padajúcimi listami
gaštanov po úzkej cestičke. Všetko okolo
zahaľuje hmla, taká príznačná pre
jeseň. Vždy som milovala jeseň. Ale nie viac ako
teba. Konečne dôjdem k cieľu mojej
každoročnej cesty. Na zemi leží kus bieleho
lešteného mramoru. Milovala si bielu. Mala si ju
radšej ako mňa? Zomrela si taká mladá...
mám ísť za tebou? Vždy som robila to, čo ty. Čo si mala rada...
Zašepkané otázky sa ešte dlho niesli
tichom nasýteným vodnými parami, až
konečne našli moju identitu.

By Serena