O láske
O láske
trocha smutné ale je to tak.....
Schúlený v kúte,
bitý do tváre,
nemožný útek
ležím na áre.
Mal som jej uniknúť?
mal som sa vzdať?
či ruku jej ponúknuť
a či odvahu mať?
Ležím tu schúlený
v očiach mám žiaľ,
srdce mám v plameňoch
chcem preč odtadiaľ.
Nieje už odvaha,
nieje už zmysel
vyzliekla donaha
tú moju mysel.
Samota,nenávisť,
prázdnota vo mne
vraví mi že mám ísť,
ísť v noci,nie vo dne.
Tak kráčam do neznáma
s bolesťou v srdci,
je ďaleko do rána
a vyjúci vlci,
chystajú výpravu
na nočný lov,
dokonať nápravu
som nemý,bez slov.
V tej hnusnej čiernote,
v tej hustej hore,
podlieham samote
usínam v nore.
Hlboko v podzemí
trasiem sa sám
už nechcem byť na zemi
všetko Vám dám.
Pod kôpkou ihličia
hnijúca tvár,
možno jej dožičia
a dajú jej dar,
v podobe spomienky
a trápnej vety,
utiahnu remienky
a kúpia jej kvety.