Pridal: Max |  dňa: 3.7.2008 o 22:54 |  0 koment. |  zobrazené: 63x |   

---

Bájka o svätosti.

---

Kto je čím dajme mu byť.

---

Spln osvecuje cestu,
cestu v nás.
Bezbranných i odhodlaných.
V rukách naše fakle sú tými,
čo osvecujú naše duše.

Z bytosti človek,
z človeka bytosť.

Taký je náš dar,
dar údelom.
Pokorne ho prijímame a
dávame ho Vám.
Vďačnosť!

V priezračnej rieke
chytať ryby,
ako rukou v duši osudy hýriť.
Písmenom povedať celé vety.
Gestom utíšiť rozvášnené davy.
Myšlienkou vytlačiť krv z jablka.

Sme zapredaní, to sme,
ale nie sme väzni.
To iba slúžime.
A bdie na nás sám,
panujúci,
mocný,
ba až hriešny.
SATAN!