Magia Determinata

Objektívne sa stane pochopiteľným tomu, kto nachádza súvislosť medzi večným a pominuteľným z pohľadu boha – človeka. Zdanlivo úvodom, alebo ako nazvať tento dokument, dotknem sa problematiky nemenného sveta magických prameňov pravdy a odhalenia jej plnej funkčnosti v posune k realite našej existencie. Nasledujúci text možno do istej miery považovať za logické zdôvodnenie niektorých magických postupov  a definícií, o akých sa dočítate napríklad v diele A. S. La Veya. Nehovorme však o pokuse nadviazať na jeho tvorbu, hoci sa s väčšinou jeho definícií môžeme pokojne stotožniť. V nasledujúcich odsekoch kritici ocenia svoju schopnosť kritizovať, preto žiadam čitateľa, aby si po prečítaní a pochopení celého tohto pojednania o mágii sám vytvoril názor a vzal si z neho len to potrebné, čo sám považuje za dôležité a všeobecne platné v tomto obore.

Rozhodol som sa napísať tieto riadky z dôvodu prostého – objasniť sám sebe to, čo predo mnou skrýva ľudské podvedomie, pretože práve toto podvedomie skrýva kľúč k samotnému vedomiu, ap. vedomie je odrazom nášho vnímania a konania v jednom.

Definícia pojmu

Skúsme zaviesť definíciu pojmu Magia Determinata pomocou rozkladu významu jednotlivých pojmov:

<Magia> S ohľadom na všade dostupné zdroje nebudem uvádzať kompletný výklad tohoto slova. V nasledujúcich odsekoch spomeniem len toľko, čo považujem za najdôležitejšie, preto hovorme o mágii ako o spôsobe, akým človek /subjekt/ ovplyvňuje realitu, dodržujúc postupy, ktoré súvisia s daným riešením.

<Determinata> V preklade určená alebo určujúca. Významom tu možno mieriť k určeniu, ktorého sa dožaduje mágia na ceste k svojmu naplneniu. Nejde však o určenie akéhosi cieľa, ktorého sa má pomocou mágie dosiahnúť, ale práve o určenie mágie ako prostriedku k naplneniu a dosiahnutiu už konkrétneho cieľa.


Pojednanie o mágii vo všeobecnej rovine

Mágia ma svoju históriu a prešla akousi evolúciou, ktorá nielen svoje postupy, ale aj samotné postoje k celkovému videniu sveta “vybrúsila” k dnešnej podobe. Snáď najväčším činiteľom je rozvoj vedy a poznania, podotknime však – v zastúpení človeka. Človek je aj preto v mágii faktorom číslo jeden. 

Pokiaľ by sme však hovorili o mágii, ktorá ovplyvňuje dianie v prírode živej či neživej bez ohľadu na človeka – bol by človek iba jej nástrojom a cieľom, preto samotná príroda by sa stala faktorom číslo jeden /človek má tendenciu takejto prírode dávať rozmanité názvy od prozreteľnosti až po osud – pozn. autora/.

Ďalej, akési prianie alebo túžba dáva pokyn k naplneniu, bez tohto by mágia nenachádzala zmysel. Prianie však môže byť náhodné, najmä ak nevychádza z mysle človeka. Prostriedky a vynaložené sily sú rovnako dôležitým faktorom ako túžba. Úlohou mágie je v prvom rade znížiť množstvo vynaložených síl potrebných k dosiahnutiu cieľa.

Ak vynaložíme menšie úsilie, ako je potrebné, dosiahnúc pritom svoj cieľ, môžeme hovoriť o mágii. Ak vynaložíme rovnaké úsilie, aké je potrebné k dosiahnutiu cieľa, hovoríme o práci. Ak vynaložíme väčšie úsilie, ako je potrebné k dosiahnutiu cieľa, hovoríme o plytvaní prostriedkov alebo o neschopnosti, prípadne o preexponovanej túžbe po dosiahnutí svojho cieľa.

Rituál je odnepämati súčasťou mágie. Jeho forma je akýmsi zrkadlom, ktoré zobrazuje počínanie človeka, ktorý chce vzdať hold, zavďačiť sa, pohroziť, vypočuť iného apod. S tým rozdielom, že konajúc obdobne ako pri bežnom stretnutí /napr. s človekom/, je dotyčná druhá strana spravidla fyzicky neprítomná. Očakáva sa však, ze formou rituálu alebo ceremónie sa dosiahne rovnaký účinok, ako keby druhá strana fyzicky prítomná bola. Rituál je dôležitý aj pre ľudské vnemy, pretože pracuje so symbolmi, ktoré nachádzajú odozvu v ľudskom podvedomí.

Fantázia je takisto dôležitým faktorom mágie. Fantázia predurčuje nás – aby sme sa podvedome stali nástrojmi, ktoré dosiahnu ciele bez zbytočného plytvania našich síl, alebo nás predurčí k tomu, aby sme nasmerovali vynaloženú silu k nástroju, ktorý má ovplyvniť našu realitu.

Symboly a ich význam nachádzaju svoj zmysel v každodennom živote, preto aj v mágii majú svoje nezastupiteľné miesto. Kto rozumie symbolom a vie si ich popravde vysvetliť, má veľkú šancu naučiť sa pracovať s nimi tak, aby ich pevne zasadil do podvedomia človeka a tým zvýšil svoju šancu na úspech využitím mágie.

Rovnováha je faktor, ktorý sčasti funguje ako platidlo v ríši človeka. Obetovať čosi /čo nám patrí – aj keď nemusí/ za účelom získania toho, po čom túžime viac. Alebo vzdať sa niečoho, na čom nám síce možno záleží, ale menej ako na tom, čo chceme dosiahnúť. Obetovať čosi, čo nám nepatrí alebo čosi, na čom nám vôbec nezáleží, vyžaduje silnú emocionálnu energiu vysielanú napr. vo forme hnevu či nenávisti. S rovnováhou sa stretávame vo viacerých sférach, obzvlášť vo svete filozofie.


O chaotickom pohľade na mágiu

Ak si spočítame, koľko je na svete možných objektov a situácií, v ktorých sa tieto objekty môžu ocitnúť, blížime sa k nekonečnu. Ak sa na vec pozrieme z opačného uhla, zistíme, že daný objekt sa v konkrétnom čase nachádza práve v jednej situácii – s ohľadom na určitú vlastnosť alebo charakteristiku. Mohli by sme teda predpokladať, že sa ponúka nekonečne veľa možností pre kazdý objekt, pričom šanca, že sa tento objekt vyskytne práve v jednej konkrétnej situácii, je nekonečne malá. Chaotická mágia však plne pracuje s definíciou mágie ako s definíciou akejkoľvek inej vedy. Preto musíme brať aj ohľad na to, že pre každý objekt môžeme vytvoriť rad takých situácií, ktoré su preň najpravdepodobnejšie, až po tie situácie, ktoré pre daný objekt nemôžu nastať. Napríklad pre živú rybu je najpravdepodobnejšie, že bude plávať vo vode. Pre tú istú rybu je najnepravdepodobnejšie /vzhľadom k jej pobytu vo vode/ že bude plávat na súši alebo vo vzduchu. Týmto smerujem k absurdite, ktorá poukazuje na nepravdepodobnosť výskytu niektorých situácií pre daný objekt. S využitím fantázie teda možno ľahko prísť k tomu, že v spomínanom rade pravdepodobnosti je nepomerne viac situácií, ktoré nastať nemôžu, ako tých, ktoré nastať môžu. Tie situácie, ktoré sú najpravdepodobnejšie, musíme brať na ohľad a rátať s nimi tak, ako keby práve nastali. Rovnako všetky ostatné /absurdné/ situácie môžeme považovať za menej smerodajné. Je však mimoriadne dôležité správne zostaviť poradie týchto možných situácií /nehľadiac na ich pravdepodobnosť/ a správne urobiť čiaru medzi tými, ktoré súvisia s našimi zámermi, tak aby sa nepodcenila ani jedna zo zdanlivo nepravdepodobných možností.

Akousi determináciou náhodnej udalosti dosiahneme situáciu, v ktorej sa daný objekt má nachádzať. Ako však súvisí táto determinácia s mágiou? Ak z reality vytrhneme objekt v jeho prostredí a s jeho možnosťami, ľahšie prídeme na to, ako ho uviesť do stavu, ktorý nám vyhovuje, alebo ako nastoliť situáciu, ktorú máme z nejakého dôvodu na mysli. V tomto nečinnom stave nechýba veľa k tomu, aby sme tomu tak učinili, ak poznáme dobre tento objekt, jeho prostredie a možnosti, ktoré sú mu predpísané vzhľadom na jeho povahu /štruktúru, postavenie, mocnosť...atd/. Jedným zo spôsobov, ako tak učiniť, je obmedziť objekt na jedinú situáciu – takú, aká vyhovuje práve nám.

Pohľad na mágiu ako na vedu poskytuje ďaleko viac možností, ako ovplyvniť realitu, zato však nepriamo prichádzame o to “čarovné” čím sa mágia vyznačuje. Ak niekoho niečím “očarujeme”, získavame si tým jeho rešpekt, čím zasadíme semeno pre ďalšie očarovanie, o ktorom sám nemusí ani tušiť. Ako však prišlo k tomu, že sme niekoho sprvoti očarovali? Z hľadiska vedy poznáme jednoduchú odpoveď. Ak jeden pozná niečo /alebo sa rozumie niečomu/ čo iný nepozná a vie to uviesť do aktívneho stavu tým, že vykoná čokoľvek /napr. niečo konštruktívne/, čím vzbudí jeho  záujem, môžeme hovoriť o klasickom očarovaní. Takéto očarovanie však nemá nič spoločné s levitáciou a javmi tomu podobnými. Nevedomosť jedného je povýšená nad vedomosti druhého, a práve tam vzniká tento zvláštny jav. Originalitou sa stáva ne/vedomosť o niečom, čo je natoľko neobvyklé, že sa o tom bežne nehovorí či nerozmýšľa, prípadne je táto neobvyklosť menej pravdepodobná. Preto možno s určitosťou povedať, že ten, kto má silnejšiu fantáziu, má väčšiu moc očarovať svoje okolie a dokáže ľahšie vykonštruovať také situácie, ktorými očarí.

Ak však chceme študovať mágiu ako vedu, kde čerpať vedomosti o tomto obore? Pokiaľ ide o postupy a definície, sotva sa obrátime na akúsi Katedru Okultnej mágie a ezoteriky. Každý si podľa svojich názorov vyberá príslušné zdroje informácií. Každý takisto vie, alebo aspoň tuší, ako je obtiažne nájsť tie správne zdroje, ak si uvedomíme, koľko z nich bolo publikovaných za účelom zmiasť, prípadne za účelom dezinformácie či dezorientácie. Hlavným kľúčom k zásuvke vedomostí o definíciach je vlastná objektivita. 

Na druhej strane je mágia veda, ktorá v sebe zahŕňa všetky ostatné vedy. Ak by človek dokázal vyštudovať všetky regulérne odbory všetkých vedeckých odvetví /a všetko by si z toho pamätal/, stal by sa najväčším mágom, akého kedy svet niesol na svojom povrchu. Tento človek by s najväčšou pravdepodobnosťou svojou inteligenciou prevyšoval ostatných tak, že by ho už ani nebolo možné rozoznať od ostatných ľudí. Hypoteticky by bol osobou číslo jeden, ktorá by dokázala zmeniť čokoľvek, bez ohľadu na akúkoľvek pravdepodobnosť. Preto je v mágii všeobecný rozhľad dôležitejší ako dokonalé vedomosti len v jednom obore. Ako najdôležitejšie súčasti mágie – vedy možno považovať aj matematiku, psychológiu, biológiu, chémiu, filozofiu, sociológiu, históriu, astronómiu, štylistiku jazyka i cudzie reči a iné. Treba však podotknúť, že mnohí dokážu využívať z týchto vedných odborov znalosti, ktoré nikdy nenadobudli – čo je niekedy aj vecou náhody. Častokrát však k mágii stačia len základné poznatky o tej-ktorej vede či disciplíne. Dnešná doba poskytuje ľahký a rýchly prístup k akýmkoľvek informáciam, preto sa netreba obávať o vlastný úspech v mágii s takým alebo onakým vzdelaním.

Istý princíp tvrdí, že za mágiu možno považovať všetko, čo sa okolo nás deje. Človek s väčšími skúsenosťami si tento fakt ťažko pripúšťa, no človek s minimálnymi skúsenosťami /dieťa/ sa dokáže rozčarovať aj nad najbežnejšími javmi okolo nás. Skúsený človek by sa tiež dokázal “na staré kolená” rozčarovať nad týmito bežnými javmi, ale len v tom prípade, že by ich niečo vytrhlo z reality na dlhší čas apod. Napríklad, keby desať rokov na Zemi nepršalo, potom by z dažďa boli očarované nielen deti /i tie staršie ako 10 rokov/ ale aj všetci dospelí, ktorí dážď považujú za bežný jav. Preto za mágiu treba považovať samotné určenie náhodnej udalosti, alebo situácie, v ktorej sa daný objekt práve nachádza a teda aj schopnosť kohokoľvek alebo čohokoľvek túto situáciu zmeniť. S využitím princípu príčinnosti, logickej postupnosti a následnosti, sčítajúc všetky existujúce objekty, majúc na mysli ich súčasné situácie, tiež ich pôvod a smer, dostaváme obraz našej reality z pohľadu boha. Ostáva teda na nás, aby sme tento obraz pochopili a naučili sa z neho čítať, pretože toto je najistejší spôsob, ako sa vyhnúť sebaklamu a ako dosiahnúť svoje ciele priamočiaro, bez námahy človeka, zato s istotou vesmíru.