Idoly a ich systém
Invokácia v prvej osobe
Predpoklady pre vznik idolov
Nezávisle od povahy alebo duševného zdravia, ľudia prijímajú znaky svojej vlastnej osoby a samotnej existencie čiastočne geneticky, čiastočne prostredníctvom okolia a dostupných náuk či príbehov. Takto predávané formulácie si ponechávajú svoju podstatu aj napriek tomu, že postupne mutujú konkrétne mená a názvy, prípadne udalosti. Dôsledkom býva často nachádzaná podobnosť v zobrazení človeka či boha, anjela či démonickej bytosti v rozličných situáciách a kultúrach. Avšak myslenie človeka má pozitívne evolučné predpoklady, teda predpoklady progresívneho rastu, čím si zároveň ponecháva vedomosti a poznatky o bytí, o následných inštinktoch, ktoré ho vedú k zdokonaľovaniu seba samého vo viacerých sférach. Hoci generačná mentalita býva navzájom odlišná, prostriedky podporujúce vzdelanie ostávajú spravidla bez radikálnych zmien. Preto aj idoly, ktoré sa objavovali dávno pred naším letopočtom, pretrvávajú dodnes.
Definícia slova “Idol” nie je zložitá. Možno ho nájsť všade, ak si uvedomíme, že podvedome prijímame vlastné idoly pre tú-ktorú činnosť, ktorú náš naučil niekto, koho vo vykonávaní tejto činnosti považujeme za vzor. Preto slovo “vzor” je jedna z možných definícii.
Počas evolúcie nášho druhu sa prvotnými idolmi stávali lovci, ktorí vedeli vlastnou zručnosťou uloviť veľkú korisť, prípadne viesť tlupu počas lovu k získaniu obživy rýchlejšie a efektívnejšie. Idol predstavoval sebavedomého jedinca, ktorý mal prirodzenú autoritu a s tým aj súvisiacu prednosť pri reprodukcii. K idolu okrem popularity patrí aj závisť a obdiv. Závisť prislúcha najčastejšie tým, ktorí sú svojimi možnosťami a predpokladmi viac vzdialení od svojho idolu. Obdiv naopak slúži tým, ktorí sa môžu priblížiť, pripadne rovnať svojmu idolu, čo udáva najmä situácia či príležitosť. Preto to môže byť aj naopak, v závislosti od viacerých smerodajných vzťahov.
Idol sa spravidla stáva vodcom. Nemusí to byť len vodca tlupy alebo staršina. Z histórie predsa poznáme pozitívne aj negatívne idoly. Pozitívny idol vedie k rozvíjaniu niečoho, čo je prirodzene dané alebo umelo nadobudnuté, pričom idol je tu chápaný ako vzor, prípadne pravzor. Zato negatívny idol je niekto, kto svojou neprimeranou činnosťou núti rozvoj tých, ktorí mu v tejto činnosti chcú zabrániť, alebo ho v nej obmedziť, prípadne seba chrániť – teda sú prinútení takto konať nedobrovoľne. Negatívny idol býva často chápaný ako nepriateľ.
Existencia idolov v dnešnej podobe
Je ťažké zadefinovať, kto a prečo by mal byť idolom, je to vec subjektívneho pohľadu na vec. Zato je ľahké určiť, kto ním môže byť, ak poznáme dielo, postup, vzorec alebo spôsob, ktorý vytvoril, prípadne sa ním preslávil, či zaujal a tiež poznáme názory širšieho okruhu ľudí, prípadne kritikov či znalcov. Tento idol ďalej nasledujú tí, ktorí chcú dielo, postup... rozšíriť, prípadne zdokonaliť, alebo naň chcú nadviazať. Človek môže byť idolom vo svete umenia, vedy, filozofie, až po najmenšie činnosti všedného dňa.
Existencia negatívnych idolov sa dá tiež rozdeliť do viacerých sfér. Z hľadiska subjektivity negatívny idol môže byť napríklad sokom v láske alebo v úspechu. Núti nás hľadať iné spôsoby, postupy, slová k tomu, aby sme dosiahli svoje ciele. Ďalej z globálneho hľadiska môže byt negatívnym idolom konfliktná osoba, prípadne štát v stave vojnovej pohotovosti, ako to bolo napríklad so zbrojením v čase studenej vojny. Z hľadiska histórie a literatúry negatívne idoly nachádzame v písomných prejavoch od detských rozprávok až po bibliu a korán. Konkrétne v biblii je negatívnym idolom Satan, ktorému patrí duša hriešnika, čo sa pre svoje hriechy nedostane do neba, až nastane “Boží súd”. [je však zvláštne, že je presne určený počet duši, ktoré sa môžu dostať do neba – akoby peklo nemalo byť nikdy preplnené. /pozn. autora] Biblia teda vedie veriacich, ktorí sa nechcú dostať do pekla k tomu, aby sa zdokonaľovali v ostražitosti voči “nástrahám” Satana. Satan je veľkou kapitolou, čo sa týka idolov. Už len preto, že sa o ňom môžeme nanajvýš dočítať. Vierohodné historické pramene neukazujú, že by sa bol niekde “zjavil” a vykonával činnosť jemu prislúchajúcu. Avšak takáto činnosť bola viackrát vykonaná – lenže človekom. Ako obvinenie a zároveň obhajoba pre Satana slúži fakt, že Satan jestvuje v mysli človeka a človek koná v jeho mene. Tým sa stáva idolom, ale pozitívnym. Tu možno vidieť, že idol pozitívny môže byt pre iného idolom negatívnym, pre jedného môže byt skutočným idolom, pre iného iba fiktívnym. Fiktívny idol môže predstavovať hrozbu, ak sa prostredníctvom demagógie zneužije v prospech jedného. Skutočný idol neobchádza princípy, preto dôkaze vykonať aj najväčšie zlo dôstojne a rozvážne.
Ak je niekto idolom, nemusí byť živým tvorom. Nemusí byť dokázané, že niekedy existoval. Idol nepotrebuje vysloviť súhlas, aby sa stal idolom. Podstatné je len to, čo si o ňom ľudia pamätajú a čo mu pripisujú. Tieto jeho vlastnosti mu určujú cestu vo svetle nášho vedomia, ako aj v tme našich skutkov. Takéto sú idoly, ktoré dnes hýbu svetom. Idol je aj čas, lebo vlastní vsetko, čo starne. Idolom sú aj peniaze, lebo človek po nich túži. Niektoré známe idoly už umreli, iné sa ešte nenarodili. Na niektoré idoly sa už zabudlo, na iné sa nezabúda – či už pre ich jedinečnosť alebo pre ich silu.
Význam invokácie v prvej osobe
Počas vlastného mentálneho vývinu sa človek stáva výsledkom interakcie idolov zahrnutých v jeho osobe. Počnúc idolmi vnútenými počas výchovy, až po idoly nadobudnuté a uchované pri formovaní osobnosti. Človek má podvedomú tendenciu stať sa svojím idolom, čím napĺňa svoje ego. Idol nemusí byť definovaný iba menom, častokrát ide o vlastnosť alebo schopnosť, ktorú človek chce nadobudnúť. Ak sa človek považuje za svoj idol aj so svojimi chybami, môže naplniť svoje ego. Ak sa považuje za svoj idol bez vôle zdokonaľovať sa a ladiť svoje chyby či nedostatky, zväčša svoje ego nenapĺňa, alebo je jeho myslenie na takej úrovni, že za naplnenie ega považuje pocit uspokojenia.
Postup invokácie v prvej osobe
Najskôr je podstatné začať si uvedomovať, aké idoly sa v nás nachádzajú. Tým sledujeme, koho a prečo máme zafixovaného ako vzor pre to či ono. Ak sa vlastnou snahou a zručnosťou dokážeme tomuto vzoru vyrovnať, môžeme sa v tomto ohľade považovať za vzor, alebo hľadať vyšší vzor, ktorý sme ešte nepresiahli svojou zručnosťou. Týmto kontrolujeme v nás zafixovane idoly, ktoré môžu byť už častokrát nadbytočné a eliminujeme tie, ktoré nepotrebujeme.
Podstatou invokácie v prvej osobe je transformácia akýchsi vlastností do našej osoby. Preto je dôležité uvedomiť si presnú štruktúru súboru týchto vlastností. Ak je súbor definovaný menom, je potrebné poznať o tejto osobe alebo bytosti všetko, čo rozhoduje o jej vlastnostiach a schopnostiach. S využitím všetkých dostupných zdrojov ďalej čelíme problému vyčleniť pravdivé od nepravdivého, dôležité od menej dôležitého.
Invokácia v prvej osobe prebieha rovnako v našom podvedomí. Úspech tejto invokácie predurčuje schopnosť kontrolovať vlastné myšlienky a ovplyvňovať ich výsledok. Úspech možno podporiť rituálom, ktorý zafixuje súbor do nášho podvedomia a tým sa zapíše aj do myšlienok, ktoré sú predpokladom pre samotný výsledok. Transformácia prebieha postupne, nie naraz. Ak nejaká vlastnosť alebo schopnosť nie je transformovaná, je to preto, lebo tuto vlastnosť podvedome odmietame. Rozštiepenosť v záujme o akúkoľvek invokáciu nesmeruje k pozitívnym výsledkom.
