Tajomstvo Venuse

Dr.
Immanuel Velikovski ako prvý upozornil vedeckú verejnost, ze staroveké
dokumenty, okrem iného, presne popisujú, ako planéta Venusa - bývalá
kométa vyzerá... Popis Venuse neskôr bezo zvysku potvrdili vesmírne
sondy a väcsina jeho tvrdení o zákonitostiach v pohybe nebeských telies
v slnecnom systéme sa medzitým potvrdila tiez. V roku 1963 Mariner II.
zistil, ze Venusa je naozaj velmi horúca a jej atmosféra presne
zodpovedá zlozeniu bývalej kométy, ako to popisujú staroveké texty. A
neskôr sa potvrdili aj iné údaje a fakty, ktoré obrátili naruby pekne
zaskatulkované teórie modernej vedy.

Venusa vytvára kazdých osem rokov na svojej dráhe po oblohe dokonalú
hviezdu ked sa uberá direktívnym smerom ale aj menej dokonalú hviezdu,
ked sa uberá retrográdnym smerom. Staroveké národy (ich
knazov-astrológov) tento úkaz natolko prekvapoval, ze Venusu a jej
pentagram povýsili na symbol dokonalosti, krásy, harmónie a kult tela i
cyklických vlastností pohlavnej lásky. Zároven znázornuje vládu cloveka
nad prírodou prostredníctvom piatich zmyslov. Napríklad Gréci na pocest
carovnej Venuse a jej osemrocného cyklu zacali organizovat olympijské
hry. Dnes si uz len málokto uvedomuje, ze aj novoveké olympijské hry sa
konajú kazdé styri roky a riadia sa dodnes polovicným cyklom planéty
Venuse. A este menej ludí vie, ze pät cípa hviezda sa takmer stala
oficiálnym olympijským znakom, ktorý bol zmenený na poslednú chvílu.
Hviezdu nahradilo pät prelínajúcich sa kruhov, ktoré lepsie vystihujú
celistvost, dokonalost a harmóniu ako hlavné vlastnosti sportových hier
z piatich kontinentov.


Pentagram vsak súvisí aj so symbolom diabla a to práve v obdobiach, ked
je Venusa retrográdna. Ide o zvrátený symbol, ked clovek nevládne
svojim zmyslom, ale jeho zmysly sú pudovo ovládané satanom (vid pät
cípe hviezdy bolsevikov-komunistov a ich vycínanie od roku 1917... V
období retrográdnej Venuse tiez nastávajú celosvetové problémy v
diplomacii).


Pôvodný zenský význam tohto symbolu sa síce zachoval, no výklad
samotného symbolu bol v priebehu tisícrocí prekrútený na základe
biblického príbehu, resp. hriechu, ktorého sa dopustila Eva s hadom a s
Adamom.


Pentagram Venuse je predkrestanský symbol, ktorý súvisí s uctievaním
prírody. Staré národy rozdelovali svet na dve polovice - muzskú a
zenskú. Ich bohovia a bohyne udrziavali rovnováhu moci, ktorú tvorí Jin
a Jang. Ked boli muzi a zeny v rovnováhe, na svete vraj vládol súlad a
ked neboli v rovnováhe, vládol chaos. Venusa predstavuje zenskú
polovicu vsetkého jestvujúceho, ktorú nábozenskí historici nazývajú aj
posvätné zenstvo alebo jednoducho bozská bohyna.


Pentagram symbolizuje bohynu zenskej pohlavnej lásky a krásy. Prvé
nábozenstvá boli zalozené na tomto bozskom poriadku prírody. Bohyna
Venusa a planéta Venusa boli jedno a to isté. Táto bohyna mala svoje
miesto na nocnej oblohe a bola známa pod rozlicnými menami - Východná
hviezda, Istara, Astarte, Afrodita, Venusa..., vsetky jej prívlastky
mien súviseli vzdy so zenstvom, prírodou a matkou Zemou.


Predstava zeny ako nositelky zivota bola teda základom starovekého
nábozenstva a narodenie dietata bolo mystickou a silnou skutocnostou.
Moc zeny a jej schopnost plodit zivot sa kedysi povazovala za posvätnú,
no stala sa hrozbou pre nastupujúcu, z prevaznej casti muzskú cirkev.
Krestanská filozofia sa bohuzial, rozhodla ignorovat biologické pravdy.
Jediným tvorcom urobila muza a spreneverila sa tak voci zenskej
tvorivej moci. Kult bohýn a zeny zanikol po vítazstve krestanstva, az
na jedinú výnimku \"neposkvrnenú\" Pannu Máriu - matku Jezisa Krista..


Symboly sú velmi odolné. Raná krestanská cirkev pozostávajúca takmer
výlucne z pokrstených Zidov, nahradila pentagram Venuse najskôr
záhadným znamením Ryby (symbol velkej plodnosti), ale aj preto, ze ryby
vo zverokruhu a v astrológii symbolizujú svet okolo cloveka ohranicený
nielen spolocenstvom, ale aj ako cast celého kozmu. Ryby zároven
inklinujú k mystike, k niecomu vzdialenému, tajomnému a hoci to
nevidiet, i napriek tomu to existuje. Celá zidovská história je obrazom
vykúpenia. Mnohé veci sa nestali tak, ako to opisuje Starý zákon. Ide
skôr o symbolizmus, ale z toho vsak este nevyplýva, ze zidovskej
histórii nebolo a Zidov niet.


Bol to apostol Pavol, ktorý vo svojej kristológii urobil z kríza symbol
spasenia ludstva, na základe Kristovej sebaobetavej smrti, a tým aj
symbol konecného triumfu krestanstva. Avsak kríz zostával este dlho v
cítení ludí znamením strasného ponízenia a smrti. Preto u prvých
krestanov v rímskych katakombách nachádzame nie obetného baránka
(symbol Krista), ale najcastejsie tajomný znak Ryby - avsak nikdy nie
kríz...


Symbol kríza s mrtvym telom Krista a tiez bez neho sa zacal pouzívat az
na prelome 5. a 6. storocia. Doslo k tomu po sto rokoch - po zákaze,
resp. zrusení trestu smrti ukrizovaním, za Konstantína Velkého, ked
obraz kríza, ako nástroja smrti vybledol v ludskej pamäti a prestal
vzbudzovat hrôzu.


Znamenie Ryby (súhvezdie) súvisí vo zverokruhu s novuzrodením cloveka v
znamení Barana. Pozemský zivot koncí 12. znamením Ryby a nová
inkarnácia zacína v 1. znamení Barana. A práve na základe tohto cyklu
vznikol nielen u starých Izraelitov nábozenský pojem \"obetný baránok\" a
nie az podla Velkonocných sviatkov, kedy bol Kristus ukrizovaný...


Cirkev v snahe vykorenit pohanské nábozenstvá a obrátit národy na
krestanstvo, rozpútala krvavú kampan proti pohanským bohom a bohyniam a
vsade oznacila ich \"bozské\"(prírodné) symboly za prejav zla a rúhania.
Vplyvní knazi v ranej krestanskej cirkvi klamali svet neutíchajúcou
propagandou, ktorá potlácala zenský princíp (matriarchát) a
presadzovala muzský princíp (patriarchát ) aj tým, ze zakázala svojim
knazom zenit sa. Bolo to vsak hlavne preto, aby sa nedrobil, ale
hromadil majetok v jej drzbe !. Cirkev zacala démonizovat posvätné
zenstvo a nacisto vymazala bohyne z moderného nábozenstva. Zeny
(bohyne), kedysi oslavované ako podstatná súcast duchovného osvietenia,
mali na celom svete zakázané vstupovat do chrámov. Prirodzené sexuálne
spojenie medzi muzom a zenou, prostredníctvom ktorého kazdý z nich
dospieval k duchovnej jednote - sa zavrhol ako nieco hanebné. \"Svätí
muzi\", ktorí kedysi pozadovali sexuálne spojenie so svojimi zenskými
polaritami, aby sa dostali do duchovného kontaktu s Bohom, sa zacali
bát svojich prirodzených sexuálnych túzob ako pokusenia diabla, ktorý
spolupracuje so svojím oblúbeným komplicom zenou.


Hebrejské slovo JHVH (posvätné meno) v skutocnosti pochádza zo slova
Jehova - obojpohlavného telesného spojenia medzi muzským Jah a menom
Evy Havah. Pre ranú cirkev a neskôr pre centrum katolíckej moci vsak
predstavovalo toto priame spojenie s \"Bohom\" prostredníctvom sexu váznu
hrozbu. Odsúvalo tak cirkev na vedlajsiu kolaj a podkopávalo jej
postavenie ako jediného sprostredkovatela s Bohom. Cirkev preto robila
vsetko preto, aby sex démonizovala a zavrhovala ho, ako ohavný a
hriesny akt. V tomto duchu potom pokracovali rovnako aj ostatné velké
nábozenstvá.


Nie je prekvapujúce, ze v súvislosti so sexom majú ludia rozporuplné
pocity. Nase prastaré dedicstvo a samotná nasa fyziológia nám hovoria,
ze sex je prirodzený, ze je to radostná cesta k duchovnému naplneniu.
Avsak i moderné nábozenstvo ho odsudzuje ako hanebné (mozno ho vraj
praktizovat len za úcelom pocatia nového zivota) a ucí nás, aby sme sa
sexuálnej túzby báli ako diabla.


Sanskrtské a zároven slovenské slovo \"jebat\"
(súlozit), vlastne pochádza z tých prastarých cias bohýn, kedy sa
vedelo len tolko, ze nový zivot dieta vzniká tajomnou metamorfózou.
Ludia si dávali do súvislosti mesacný cyklus, menstruáciu zeny a
spávanie muza so zenou. Z toho vznikol respekt a výstraha: (\"je treba sa bát\")
pred istým tajomstvom... Tak sa v skrátenej forme zrodilo slovo \"jebat\"
a udrziavalo sa ako tabu. Ako vidiet, aj slovo rose ruza je anagram
slova Eros, gréckeho boha telesnej lásky. Ruza odjakziva symbolizovala
zenskú sexualitu. Jej pät lupenov znamenalo v primitívnych kultoch
bohýn pät zlomov v zivote zeny - narodenie, menstruáciu, materstvo,
menopauzu a smrt. V nasich moderných casoch je spojitost medzi
kvitnúcou ruzou a zenou este ocividnejsia. Kvitnúci kvet sa ponása na
zenské genitálie, na onen nádherný kvet, z ktorého prichádzajú na svet
vsetci ludia...


Nová moc (rímskokatolícka cirkev) síce prebrala jestvujúce staré
symboly, ale postupne ich potierala a potlácala ich pôvodný význam az
natolko, ze katolícka inkvizícia vydala knihu, ktorá by sa dá právom
nazvat najkrvavejsou publikáciou v dejinách ludstva. Dielo Malleus
maleficarum (Kladivo na carodejnice) malo upozornit svet na
\"nebezpecenstvo volnomyslienkárskych zien\" a radilo kléru ako tieto
zeny vyhladávat, mucit a likvidovat. Medzi tieto zeny, ktoré cirkev
nazývala \"bosorkami\", patrili vedkyne, knazky, cigánky, mysticky,
milovnícky prírody, bylinkárky, skrátka vsetky zeny, ktoré \"mali
podozrivo blízko k prírode\"... Za svoje hriesne znalosti medicíny,
ktorými sa usilovali zmiernit pôrodné bolesti zien, boli trestané aj
pôrodné babice.


Cirkev prenasledovala bosorky tristo rokov a za toto obdobie upálila na
hranici (okrem muzov) neuveritelných pät miliónov zien. V minulých
tisícrociach bolo pod vplyvom nesprávnych nábozenských konceptov zene
dôstojné postavenie v spolocnosti upierané a to má za následok masovú
vzburu zien v súcasnosti. Po tisícrociach despektu, zneuzívania,
nespravodlivého ponizovania a podcenovania zena teraz hladá samu
seba... V boji medzi pohanskými a krestanskými symbolmi prehrali
\"pohania\". Trojzubec boha morí Poseidona cirkev zmenila na vidly certa
a diabla, spicatý klobúk mudrca (vedca, bádatela) zmenila na symbol
carodeja a Venusin pentagram (retrográdny) pretvorila na znamenie
Satana...


Dr. Velikovský tiez hovorí, ze v prehistorickej dobe sa na Zemi
odohralo niekolko velkých katastróf, ktoré vzdy spôsobili mimozemské
objekty. Dokazuje, ze asi pred 3500 rokmi Venusa svojím necakaným
priblízením spôsobila na Zemi velkú kataklizmu a potom, asi o 700 rokov
neskôr vychýlila Mars z obeznej dráhy tak, ze sa priblízil k Zemi a
takmer sa s nou zrazil. Po tejto udalosti, ktorá zostala v pamäti
ludstva, sa stal Mars národným bohom vojny v gréckej aj v rímskej
rísi... Zeus najvyssí boh panteónu urcil Afrodite (Venusi) za manzela
chromého a vecne upoteného bozského kováca Hefaista. Náhradou za to si
hladala útechu v náruci boha vojny Aresa (Marsa). Známa historka z
rajskej záhrady sa zopakovala. Z nevery a lásky sa Venusi a Marsovi
postupne narodilo pät detí... Venusu uz starí Sumeri nazývali
LA.HA.MI., co znamená \"vládkyna bitiek\".


Z výskumu, ktorý robil Nick Fiorenza vyplýva, ze v roku 1999-2000 doslo
k zvlástnej udalosti: rovníková plán zeme zvierala vtedy presne 90
stupnový uhol s rovníkovou plánou slnka a 22. septembra roku 2002 sa k
tomu pridal iný pravý uhol: zem a galakticky stred (jadro) bol v
podobnej pozícii. K unikátnemu usporiadaniu hviezd a zeme v súvislosti
s galaktickým stredom dochádza iba styrikrát pocas Velkého kozmického
roka (tzv. platónskeho) vtedy, ked zemská rotacná os ukazuje smerom k
fixným znameniam - Býkovi, Levovi, Skorpiónovi alebo Vodnárovi.
Americkí Indiáni hovoria o styroch rohoch sveta, v ktorých je zem
upevnená súdrznými silami. Ale niekedy sa stáva, ze tie sily prestanú
nakrátko pôsobit a vtedy sa zem ocitne v priestore \"neupevnená\", co má
potom za následok katastrofické udalosti: Zem sa môze i niekolkokrát
prevrátit a potom ustálit v inej polohe, nastanú nové vrásnenia,
vytvoria sa nové kontinenty, nové moria, jazerá a rieky...


V roku 1991 sa vonkajsia vrstva na slnku úplne stratila a slnko zacalo
vysielat nové spektrálne emisie. Od tých cias vsetky svetové vlády
urobili rad opatrení. Nielenze sa sústavne vysielajú do vesmíru sondy,
aby ten proces sledovali, ale robia sa opatrenia pre prípad
katastrofických udalostí. Pretoze v blízkom vesmíre sa skutocne deje
cosi velmi vázne. Jadro galaxie ocividne vstupuje do nového
explozívneho obdobia, co môze mat za následok supervlny - výbuchy
galaktického jadra. Tieto výbuchy vytvárajú velmi intenzívne vetry
kozmických castíc (kozmický prach), energeticky equivalent ktorý sa
rovná piatim az desiatim miliónom výbuchov supernov. K takýmto výbuchom
dochádza priblizne kazdých 10 tisíc rokov.


Podla dr. La Violettea do dnesného dna uz dve supervlny opustili
galaktické jadro a smerujú k násmu slnecnému systému. Ale nie je mozne
ani len priblizne povedat, kedy nás vlna zasiahne. Na to sa príde len
pár dodín, ci minút predtým, pri prvých príznakoch. A Ulysses nedávno
zistil, ze do slnecného systému práve vstupuje mracno interstelárneho
prachu práve smerom od galaktického stredu.


Mayský kalendár koncí decembrom 2012 a toto je jeden z mála kalendárov,
ktoré sú zalozené na galaktických cykloch. Mayovia tvrdia, ze kalendár
Tzolkin vytvorili na sledovanie kvality svetla, pôsobiaceho zo stredu
galaxie na zem a ze toto svetlo ovplyvnuje vsetky úrovne existencie;
pôsobí na nase city, myslienky, dokonca aj na nasu DNA. Fritz Popp
napríklad zistil, ze DNA nielenze svetlo prijíma, ale ona sama svetlo
vysiela. Zdá sa teda, ze DNA predstavuje most medzi fyzickým telom a
éterickým telom. Aj vedci si teraz uz uvedomujú, ze DNA odráza nase
vedomie a ze je mozné vedome ovplyvnovat aj svoju DNA. A Mayovia si
ocividne uvedomovali to úzke spojenie cloveka s kozmom, ktoré Gregg
Braden popisuje ako posvätný obeh.