Satanizmus je zvláštny fenomén, ktorého hlavnou črtou je mnohotvárnosť. Satanisti majú veľmi málo spoločných znakov, nemajú ani jednotnú posvätnú knihu, či vodcu, často nemajú dokonca ani spoločnú vieru v existenciu Satana. Jediné, čo ich skutočne spája, je protest a vzdor vyjadrovaný pomocou jeho symbolu. Zakladateľa, ústredie, ani všeobecne prijímanú vieroučnú literatúru Satanizmus nemá a počet stúpencov tiež nie je známy. Tvoria ho na sebe nezávislé skupiny, medzi ktorými nemusí existovať žiadna spolupráca, komunikácia alebo vzájomné uznanie. Jedná sa o neškodných pubertálnych exhibicionistov, až po masových vrahov.Poznáme 3 skupiny satanistov

Prvú tvoria ľudia uctievajúci Satana ako reálne existujúcu duchovnú bytosť. Vzývajú ho a veria, že im odpovedá, dáva im silu a vedie ich v najrôznejších životných situáciách. Vykonávajú rituály vrátane krvavých obetí zvierat. Často sa jedná o psychicky narušených ľudí neschopných čeliť zlu na tomto svete inak než sa mu vlastne pripojiť a identifikovať sa s ním.

Ďaleko viac je však satanistov, ktorí protestujú proti kresťanskej morálke a v Satana ako duchovnú bytosť ani neveria. Kresťanskú morálku považujú za pokryteckú, slabošskú a škodlivú. Hlásajú vieru v človeka, ktorý nie je spútaný žiadnymi obmedzeniami, žije volne – pokiaľ vyslovene neškodí, je mu všetko dovolené. Proti solidarite stavajú egoizmus, proti odpúšťaniu odplatu, proti spoločenským normám prírodu a boj o prežitie. Satan je teda pre nich symbolom voľnosti, prirodzenosti a všetkého pokroku.Stredobodom filozofie LaVeya je súčasný človek, ktorý je sebaistý, egocentrický a individualistický a má prirodzené sklony k hedonizmu. Nazýva to kontrolované sebectvo. Vystríha sa ale praktikám tzv. "tradičného satanizmu" v podobe sexuálnych orgií a násilia, ako aj nezmyselným vraždám a obetám ľudí, či zvierat. Vyhýba sa aj akýmkoľvek praktikám tzv. "zmluvy s Diablom" alebo "upísaniu duší".