Môj milovaný Jason...

Vravela som ti dávaj si pozor, ale ty si mi neveril .Neveril si mi tak ako už mnohokrát predtým. Prečo? Prečo si mi nikdy nedôveroval? Ja som ťa milovala. Tak veľmi som ťa milovala, až som si myslela, že moja láska zabije nás oboch. Tvoj otec mi raz povedal, že aj ty vieš milovať ale nedávaš to najavo. Vraj sa tak správaš od smrti tvojej matky. Povedal mi to pred naším sobášom. Veľmi som sa bála, že budeš ku mne chladný, že nevieš dať najavo akékoľvek city. Ale tvoj otec sa mýlil. Pamätám si na deň, keď som bola chorá a mala som horúčku. Viem, že si bol v mojej komnate. Viem to lebo si povedal najkrajšie slová, aké som dovtedy počula. Slová, ktoré som potrebovala počuť. Povedal si mi, nech nezomieram lebo ma potrebuješ. Že bezo mňa bude tvoj svet stratený. Že bez mňa budeš ty stratený. Kvôli tebe som sa uzdravila. Len kvôli tebe a kvôli našej láske. Keď som bola zdravá, správal si sa úplné inak. Boli to krásne časy. V noci sme sa milovali a cez deň sme chodili na prechádzky do parku, jazdili sme na koňoch a milovali sa na lúke v tráve. Dodnes spomínam na prekrásne chvíle strávené v tvojom náručí. Píšem ti tento list v nádeji, že si ho prečítaš. Dúfam, že sa nájde posol, ktorý ti tento list, toto vyznanie, prinesie. Hoci pri týchto riadkoch plačem, spomienky na teba ma hrejú pri srdci. Tak veľmi mi chýbaš! Tvoj úsmev... tvoja tvár.. tvoja vôňa...tvoje oči.. tvoje pery...tvoj hlas.....tvoje teplo...chýbaš mi celý...od hlavy po päty...

Občas v noci sa mi zdá, že počujem ako kráčaš ku krbu a prihadzuješ polená, aby nás zohriali počas chladnej noci. Ale keď sa obrátim a uvidím prázdnu a chladnú posteľ, uvedomím si krutú pravdu. Uvedomím si, že ty tu už nie si. Vtedy sa mi do očí tisnú slzy, ale ja už nemám silu zadržiavať ich. Cez deň je to najhoršie, pretože si myslím, že len pracuješ a pri obede alebo pri večeri sa uvidíme. Lenže ty nikdy neprídeš. Každý deň si musím zvykať na myšlienku, že ta už nikdy neuvidím. Že neuvidím, ako sa ti pri úsmeve spravia jamky na lícach. Už nikdy neuvidím ako ti žiaria oči, keď si na Vianoce otvoríš darček odo mňa. Už nikdy neuvidím ako sa blázniš s tým šteňaťom od paholka. Vtedy si sa správal ako malý chlapec. Pamätám si na výraz tvojej tváre, keď si rozbil tú nádhernú a poriadne drahú čínsku vázu od mojich rodičov. Vtedy som na teba síce kričala, ale ten tvoj kajúcny výraz by presvedčil aj Diabla o tvojej ľútosti...

Pri tebe som sa nikdy nenudila. Pri tebe som mala chuť vždy sa smiať. Aj v najnevhodnejších chvíľach. Ako vtedy u pani Somersonovej. Vtedy keď nás prichytili, ako sa zakrádame domom, aby sme boli na chvíľu sami. Vlastne to u pani Somesonovej sme sa aj zoznámili. Pamätáš sa na to ešte? Isteže áno. Ty nikdy nezabúdaš...

Bolo to naozaj smiešne a absolútne nevhodné. Ty si bol obklopený hlúčikom mladých debutantiek, ktoré boli nadšené z tvojho návratu z vojny, a ja som bola obklopená tými dandyovskými mládencami. Obom nám to liezlo na nervy a rozhodli sme sa, že im zmizneme. A náhodou sme si to obaja namierili do Modrého salónika. Ibaže sme prišli z opačných strán. Pamätám sa na výraz tvojej tváre. Bol si strašne prekvapený, že ma tam vidíš. Ja som na tom bola rovnako. A potom si nasadil ten šarmantný úsmev a nehanebne si na mňa vyvaľoval tie tvoje krásne sivé oči. Začal si okolo mňa krúžiť a ja som to už nevydržala a začala som sa smiať. O chvíľu sme sa ale vrátili späť k ostatným lebo ma hľadala moja matka. V spoločnosti nás práve ona riadne zoznámila, ty si k nám potom začal chodiť na návštevy, ktoré sa skončili naším sobášom.

Dodnes si pamätám každý a jeden zážitok s tebou. Naozaj pevne verím, že sa ti tento list dostane do rúk, hoci viem, že to nie je možné. Píšem ti ho aj keď viem ako nerád listy píšeš ty. Ale nečkám, že mi odpíšeš. Nečakám to pretože keby to bolo možné, určite by si mi odpísal. V tomto liste som ti chcela ale oznámiť pár dôležitých vecí. Prvá je, že kráľovná ti udelila titul vikomta aj po tvojej smrti. Teraz som vikomtova žena. Ale ten titul pre mňa nič neznamená. Iba mi pripomína, ako som sa k nemu dostala. Druhá správa je, že chytili toho muža, čo sa pokúsil zabiť kráľovnú. Chytili ho len nedávno, ale už ho aj obesili. Takže tvoja obeta nebola zbytočná. A posledná vec. Myslím, že sa potešíš. O pár mesiacov sa narodí plod našej lásky. Ak to bude chlapec, bude sa volať ako ty a ak to bude dievča, pomenujem ju po tvojej matke.

Viem, tento list by som mala zakončiť šťastnou správou ale to nejde. Som na teba hrdá, že si sa obetoval za našu kráľovnú, ale chcem byť sebecká. Chcem aby si sa vrátil. Jason tak veľmi mi chýbaš. Stále mám pred očami tvoju tvár. Stále... Stále...Stále... Stále... Stále vidím ako sa usmievaš... ako sa hneváš... ako sa mračíš, keď niečo nejde podľa plánu... ako si prekvapený... ako sa tešíš... ako zomieraš... ako ti v očiach vyhasína život... ako ťa opúšťajú sily...

Vidím nás oboch na schodoch ako ti držím hlavu a ty mi sľubuješ večnú lásku a stískaš mi ruku do poslednej chvíle, do posledného výdychu...

Zbohom láska moja.

S láskou navždy tvoja...

... Petra