Často sa zamýšľam nad svojím životom. Prečo tu vlastne som, prečo mám takýto život a takýto osud vôbec. Len tak si sadnem na posteľ, najčastejšie do tureckého sedu a pozerám do blba, ako sa často a v mojom prípade až veľmi často opakuje a hovorí.

Z mamkinho rozprávania som už dávno usúdila, že ako sa teraz správam, tak som to robila vždy. Teda to, že som vyhľadávala samotu, kým deti sa hrali spolu, radšej som sa hrala sama, alebo často som len tak sedela a bola vo svojom svete... Podľa niektorých ľudí som čudáčka alebo skôr satanistka, lebo chodím v čiernom, mám vlasy prefarbené načierno, počúvam takú hudbu, kde sa len škriekaa podobne...Dokonca v najnovšej dobe mám aj čierne nechty, ale už ma nebaví každému vysvetľovať, že toto sa mi páči...a hoci proti satanistom nič nemám, veď aj oni sú ľudia a majú právo žiť si, ako len oni chcú...nezaraďujem sa k nim, lebo vyznávam iné hodnoty ako oni...ale tí ľudia, čo nimi sú a ja ich poznám, tak sú super. Neviem ako vy, ale som rada,že ich poznám.

No skoro nikto ma nechápe. Iba tí ľudia áno, čo majú podobný vkus ako ja.

Možno je chyba vo mne, lebo BOHUŽIAĽ mám takú povahu, že svoje šťastie obetujem, aby boli druhí šťastní.A cení si to niekto? Spýtam sa ešte raz. Cení si to niekto? Samozrejme, že nikto. Veď načo, hlavne, že oni sú šťastní. Hm...čo už...som s tým akože trochu zmierená, len občas mám také stavy, že ľudia by MOHLI BYŤ TROŠKU milší k tým, čo im pomáhajú. Ale nie, jasné, že nemôžu, hoci možno by aj chceli, no dnešný svet je taký, že každý musí ísť za svojim cieľom, bez ohľadu na to, či sa to niekomu prieči, alebo to bude niekoho tešiť, respektíve zraňovať, ako je to presne v mojom prípade.

Možno keď si to niekto prečíta, ak si to vôbec prečíta, si pomyslí, bože, tá baba má ale problémy, no už to musím takto riešiť. Nemám nikoho, s kým by som si o tom mohla pokecať. No, možno by sa aj niekto našiel, no...otravovať niekoho so svojimi problémami? Radšej nie...veď oni majú dosť svojich starostí. A toto je môj problém, mňa otravujú všetci, samozrejme len vtedy, keď im treba pomôcť, ale ja nechcem otravovať nikoho. Lebo sa bojím, že buď sa vyhovorí, že teraz nemá čas, alebo vôbec neodpíše alebo ani nedvihne mobil, keď na displeji vidí moje meno, alebo to, pod akým ma má uloženú.

A toľko sklamaní a odmietnutí som v živote zažila, že viacej už nechcem, hoci už dávnejšie som si všimla, že v podvedomí alebo lepšie povedané, podvedome si také situácie zámerne vyberám. Lebo sa rada utápam v žiali, hm, pekne povedané, ale je to tak, nedá sa povedať, že je to pravá depka, lebo som čítala, že je to vraj normálna diagnóza, ale možno také malé depky sú v pohode a na dennom poriadku u mňa. No mám aj dni, kedy sa rada smejem, vyjdem aj s kamošmi vonku a tak, ale dávam prednosť samote, čo už. Možno si teraz myslíte, že som schizofrenička, no ja si tak nepripadám, beriem to ako normálnu súčasť života...a hlavne svojho.

Radšej sa zavriem do svojej izby, zapnem počítač alebo vežu a tak počúvam pesničky. Hlavne metal, ale skupiny tu vymenovávať nebudem, lebo by ste to čítali do rána, teda ak to vôbec čítate L. Proste vypnem mobil alebo aspoň zvonenie, zatiahnem žalúzie a...buď sedím na posteli alebo ležím a len tak nechávam prúdiť myšlienky svojou hlavou, často si aj poplačem, ale tak, aby ma nikto nevidel...nechcem, aby ma videli, že plačem...ale prečo, tak to sama neviem. Proste to tak chcem.

Niekedy som mala aj také dni,že na tvári úsmev, skvelé myšlienky. No teraz...neviem, proste sa mi páčia také depresívne stavy, kedy sa sama seba, keď som vo svojom svete, pýtam, hlavne jednou otázkou, teda skor slovom...PREČO? Som podľa niekoho čudáčka? Fajn, mne sa také stavy páčia a nevzdám sa ich len preto, lebo to nejde do kopy s módou alebo neviem s čím ešte.

Som narodená v znamení Rýb. Čítala som raz na jednej super stránke o gothicu, že ľudia, ktorí sú narodení v znamení ako ja, sú veční rojkovia. A viete čo? Je to pravda. Síce poznám ľudí, čo nie sú „Ryby“ a sú rojkovia, no tam bolo písané, že také typické rojčenie je hlavne u „Rýb“ a ja som tomu rada a som aj poctená, že som narodená v takom super znamení, hoci možno všetky sú fajn, a možno by som bola rada, keby som bola narodená v inom znamení, no som rada tak ako som J. “Ryby” majú svoj vlastný svet a púšťajú doň len minimum ľudí, to je pravda, ja som tam pustila len jedného človeka a to sesternicu, všetko som jej mohla povedať, no zrazu je ku mne odmeraná…ona…čo ma jediná v celej rodine a celej tej “spoločnosti”, kde žijem chápala, ma teraz, teda to je aspoň môj pocit, trpí. Ale neopýtam sa jej na to, pravdu radšej nechcem vedieť.

Keby záležalo len na mne, tak žijem len vo svojom svete, hoci…duchom som stále tam, škoda len, že fyzicky musím byť tu….čo už…it´s my destiny L. Možno ma niektorí, čo to čítajú, chápu a súhlasia so mnou, a možno druhí len nechápavo krútia hlavou. No popravde je mi to už jedno, potrebujem sa niekde vyhovoriť, uľaviť zlomenému srdcu a doráňanej duši, a iný spôsob ako svoje pocity dať na papier, ma nenapadol.

Tak to je asi tak všetko, možno by som napísala aj nejakú poviedku, ale to ešte uvidím..zatiaľ…AVE